Fasádny náterový systém – Náter alebo omietka?

Keďže v súčasnosti je na trhu množstvo materiálov určených na povrchovú úpravu fasád, stojí investor či projektant neraz pred na pohľad neriešiteľným problémom vybrať to najoptimálnejšie riešenie.
Pri obnove pamiatkových objektov je tento problém ešte vypuklejší. Predpokladá ešte užšiu spoluprácu medzi investorom, projektantom, spracovateľom a dodávatelom materiálov a pracovníkmi pamiatkového úradu.
Náter alebo omietka?
Prvým kritériom pri výbere vhodnej povrchovej úpravy je zvyčajne predstava o budúcej fasáde (členenie, štruktúra a farebnosť povrchovej úpravy). Tu si musíme uvedomiť, že v zásade máme tri možnosti riešenia, resp. obnovy fasády, ak nehovoríme o obkladoch, zavesených fasádach a pod.
Fasádne nátery. 
Výsledným efektom sú hladké fasádne plochy. Použitie najmä pre rekonštrukcie historických objektov, resp. pri obnove starších fasád. Podkladom pre fasádny náter by mal byť zahladený povrch štukovej omietky. Toto nie je nevyhnutnou podmienkou, avšak pri náteroch drsných plôch sa zvyšujú nároky na prácnosť a spotrebu materiálu. Nevýhodou náteru je jeho nižšia oderuvzdornosť a tým i častejšia potreba obnovy oproti fasádnym omietkam.
Minerálne ušľachtilé omietky.
Materiály podobné ako v minulosti používaný brizolit. Ide o cenovo dostupné riešenie fasád každého druhu. Podkladom je nahrubo stiahnutý povrch jadrovej omietky resp. kvôli prídržnosti nevyhnutne zdrsnený povrch podkladovej omietky.
Tenkovrstvové ušľachtilé omietky. 
Najvyšší stupeň ochrany fasády. Materiál v jadre prefarbený, s vysokou odolnosťou voči poveternostným vplyvom, farebne stály, s dlhou životnosťou. Rôzne štruktúry povrchu, široká farebná paleta. Ako podklad sa vyžaduje dostatočne vyzretý, zahladený povrch štukovej omietky.
Rozhodujú vlastnosti materiálu
Bez ohľadu na vyššie uvedené je však najdôležitejšie zvoliť takú povrchovú úpravu, ktorá bude svojím zložením a vlastnosťami vhodne spolupôsobiť s podkladom, čím vznikne dokonalý systém ochrany fasády a zároveň bude schopná odolávať všetkým jestvujúcim vonkajším vplyvom (slnečné žiarenie, hnaný dážď, výfukové plyny, prach, kyslé dažde, machy, riasy atď.).
Z tohto hľadiska podstatne ovplyvňuje vlastnosti materiálov pre povrchové úpravy druh použitého spojiva, ktoré určuje vhodnosť použitia materiálu na konkrétny podklad za konkrétnych okrajových podmienok (druh podkladu z hľadiska materiálového zloženia, jeho vlhkosť atď.). Pre lepšiu orientáciu preto uvádzame prehľad fasádnych omietok a náterov v závislosti od druhu použitého spojiva.
Na báze organických rozpúšťadiel.
Spojivom sú roztoky alkydových a akrylových živíc v organických rozpúšťadlách. Majú vysoký faktor difúzneho odporu (p), po vyzretí vytvárajú na upravovanom povrchu nežiaduci film. V prípade potreby sa náter, resp. omietka, odstraňuje veľmi náročne.
Disperzné. 
Spojivom sú styrenakrylátové alebo akrylátové vodné disperzie. Oproti materiálom na báze organických rozpúšťadiel majú lepšie difúzne vlastnosti (menšiu hodnotu faktora difúzneho odporu p), nie sú však vhodné pre povrchovú úpravu starších objektov, ktoré nemajú dokonalú, resp. celistvú hydroizoláciu, a u ktorých sa predpokladá vyšší prestup vodných pár cez stenu. Svoje použitie nachádzajú najmä na fasádach novostavieb s dostatočnými teplotechnickými parametrami obvodových stien.
Minerálne. 
Spojivom je vápenný hydrát, cement, resp. ich kombinácia. Ich hlavnou výhodou je vysoká priepustnosť vodných pár a cenová prístupnosť. Nevýhodou je kratšia životnosť a pomerne vysoká nasiakavosť. Minerálne fasádne omietky majú vplyvom drsnejšej štruktúry sklon k rýchlemu zašpineniu povrchu a v prípade farebných omietok je spracovanie materiálu náročné z hľadiska dosiahnutia jednotnosti farebného odtieňa sklon k tvorbe fľakov. Vyžadujú často následnú hydrofobizáciu povrchu.
Silikátové.
Spojivom je spravidla draselné vodné sklo s prísadou mini-málneho množstva disperzií (do 5 % obsahu spojiva). Výhodou týchto materiálov je vysoká paropriepustnosť, farebná stálosť a dlhá životnosť. Upravený povrch je jemne matný, podobný klasickým vápenným náterom. Pri obnove starších fasád je nevýhodou nevyhnutnosť dokonale odstrániť všetky zvyšky starých náterov, resp. zhotoviť úplne nové podkladové omietky. Plochy vystavované extrémnemu pôsobeniu poveternostných podmienok (hnaný dážď) sa odporúča dodatočne hydrofobizovať.
Silikónové. 
Spojivom sú silikónové emulzie, ktoré dobre prenikajú do podkladu a majú vynikajúce hydrofóbne vlastnosti. Povrchje jemne matný, podobný klasickým vápenným náterom. Zároveň majú tieto materiály dobrú priepustnosť vodných pár, nešpinia sa a po vyzretí sú umývateľné vodou. Majú vysokú životnosť a dobrú priľnavosť k podkladu. Nevýhodou materiálov na báze silikónových živíc je ich vysoká cena.
Ďalším dôležitým kritériom pri výbere a použití vhodného fasádneho náteru či omietky je i druh použitého farebného pigmentu, t.j. jeho farebná stálosť, odolnosť voči pôsobeniu UV žiarenia atď., ako aj druh použitého plniva, ktorý ovplyvňuje farebné pôsobenie omietky, t.j. žiarivosť, sýtosť farebných odtieňov a pod. Pri obnove starších fasád je absolútne nevyhnutné podriadiť postup obnovy i výber povrchovej úpravy stavu podkladu, jeho pevnosti, vlhkosti, stupňu poškodenia poveternostnými vplyvmi, soľami atď.

Popular posts from this blog

Rozdiel akrylátová, silikátová a silikónová omietka

Aká je najlepšia fasádna omietka?

FASÁDNE OMIETKY - VZORKOVNÍK FARIEB