Vyznáte sa vo fasádnych omietkach?
Omietka je pre dom veľmi dôležitá – denne musí odolávať nepriaznivému počasiu, ale plní aj estetickú úlohu. Kvalitná omietka predĺži životnosť domu, tepelne a zvukovo izoluje, chráni pred vodou a mikroorganizmami.
Fasádne omietky sú zmesou spojiva, plniva, ďalších prísad a vody. Spojivá môžu byť minerálneho pôvodu: vápno, sadra, cement alebo organického pôvodu: živice a disperzie. Ako plnivá sa používa piesok, kamenné drviny, múčka, perlitové hmoty. Podľa druhu použitého spojiva delíme omietky na vápenné, vápenno-cementové, vápenno-sadrové, cementové, sadrové. Podľa plniva ich rozdeľujeme na omietky z kamenných drvín, s ľahčeným plnivom, textilné. V ponuke sú aj rôzne typy špeciálnych sanačných, tepelno-izolačných a samočistiacich omietok.
Najbežnejšou používanou omietkou je vápenno-cementová omietka, ktorá sa nanáša vo viacerých vrstvách, podľa čoho sa označuje ako jadrová. Prvú vrstvu tvorí redší prednástrek, nasleduje jadro a finálna štuková vrstva. Úlohou prednástreku je zaručiť dobrú priľnavosť ďalších vrstiev, ktoré sa nanášajú v hustejšej konzistencii v hrúbke 1,5 – 2 cm. Finálna štuková omietka je hrubá len 3 až 5 mm a môže mať hladký alebo štruktúrovaný vzhľad (úprava striekaním, škrabaním, ryhovaním). Tenkovrstvové omietky sú vyrobené na báze akrylátovej disperzie, vodného skla, silikátovej živice a na dom sa nanášajú v tenkej vrstve 3 – 5 mm.
Pod omietky sa používajú výstužné sieťoviny, ktoré majú zabrániť vzniku trhlín pri vysychaní a vyzrievaní muriva. Pri aplikácii tenkovrstvových omietok sa sieťovina lepí tenkou vrstvou neprievzdušného lepidla priamo na stenu. Pri použití zatepľovacieho systému na báze minerálnej vlny sa lepidlo nepoužíva a sieťovina sa zatláča do tenkej vrstvy omietky.
Výber omietky záleží na type podkladu a jeho kvalite. Tieto informácie musíte mať pred samotnou realizáciou omietky. Základnými kritériami, ktoré ovplyvňujú výber omietky je jej životnosť, priľnavosť, ľahká údržba, odolnosť voči vlhkosti, exhalátom, soliam, mrazuvzdornosť, tepelná izolácia, rozťažnosť a sťažnosť s ohľadom na rôzne poveternostné podmienky, difúzia vodných pár. Je dôležité, aby boli ukončené mokré procesy v interiéri. Povrch domu musí byť dostatočne suchý. Omietať by sa nemalo v mraze, vysokých teplotách, silného slnečného žiarenia ani pri silnom vetre.
Po nanesení omietky môže prísť na rad finálna úprava náterom fasádnej farby. Existujú akrylátové, minerálne, silikátové a silikónové, pričom každá je vhodná na iný typ podkladu. Farbu je možné nanášať pri teplote od 10 – 25 °C. Náter vyzrieva zhruba štyri týždne, preto by teplota nemala klesnúť pod 5 °C. Čo sa týka farebnosti, vybrať si z množstva farieb nie je jednoduché. Neodporúča sa však používať príliš veľa výrazných farieb a ich kombinácie. Inak vyzerá farba na malej ploche a inak na fasáde. Do úvahy treba vziať hru svetla a tieňa, ktoré môžu farbu zosvetliť či naopak zintenzívniť a vizuálne rozdiely spôsobujú aj rôzne druhy štruktúry povrchov.
